Madeira vytvára vzdialenosť a priestor, v ktorom som prvýkrát začala rozlišovať, čo je skutočne moje — a čo som si celý život niesla od iných ľudí. Najprv som sa presťahovala cez polovicu Európy. Až neskôr sa začalo oveľa ťažšie sťahovanie: cesta od naučených vzorcov späť k sebe.
Listy z Madeiry sú tak trochu denníkom mojej cesty. O púšťaní, odpustení, návratoch aj nových začiatkoch. O chvíľach, keď sa človeku život rozpadá pod rukami — a on postupne zisťuje, že možno len uvoľňuje miesto pre niečo pravdivejšie.
Píšem ich z ostrova. Ale možno sú aj pre každého, kto sa práve vydáva na cestu k sebe — bez ohľadu na to, kde sa práve nachádza. Na mape aj vo svojom vnútri.

